Karl Meyer a John Palmer boli prví vedci, ktorí v roku 1934 izolovali látku z kravského oka, ktorú pomenovali „kyselina hyalurónová“. Kyselina hyalurónová, alebo tiež hyaluronan, či hyaluronát, je prirodzene sa vyskytujúci glykosaminoglykán, ktorý je súčasťou spojivových tkanív s ohromnou schopnosťou viazať vodu v množstve až tisíc násobku vlastnej hmotnosti. V ľudskom organizme ale aj v organizmom rôznych iných živočíšnych druhov sa vyskytuje prevažne v koži (približne 50 % jej celkovej hmotnosti), nájdeme ju však aj v oku, pupočníku, synoviálnej (kĺbovej) tekutine, kostiach, srdcových chlopniach, pľúcach, prostate a mnohých iných orgánoch. Človek s hmotnosťou 70 kg má v tele približne 15 g tejto kyseliny, z toho 5 g sa obnovuje na dennej báze. Okrem hlavných funkcií, akými sú hydratácia, či kĺbová lubrikácia, je kyselina hyalurónová dôležitá aj pri hojení tkanív, tvorbe krvných ciev, migrácii buniek a mnohých iných procesoch.
Kúpiť Kyselinu hyalurónovú tu >>
V posledných dvoch dekádach sa podarilo nazhromaždiť veľké množstvo vedeckých poznatkov, ktoré odhalili dôležitú funkciu kyseliny hyalurónovej pri správnom fungovaní mnohých molekulárnych mechanizmov, čo prinieslo široké spektrum možností jej využitia v terapeutickej praxi. Úplne prvý krát bola kyselina hyalurónová terapeuticky využitá vo veterinárnej medicíne, v rámci ktorej sa preukázal priaznivý efekt tejto látky pri zmierňovaní traumatického zápalu kĺbov u závodných koní vďaka tomu, že kyselina hyalurónová pôsobí tiež protizápalovo a imunomodulačne, či dokonca analgeticky. V roku 2019 bola publikovaná rozsiahla štúdia, ktorá zhrnula poznatky o tejto látke a jej terapeutických možnostiach. Okrem liečby osteoartritídy bola kyselina hyalurónová študovaná aj v rámci terapie závažných oftalmologických problémov, či dokonca v terapii nádorových ochorení.
Z pohľadu dermatológie vplýva kyselina hyalurónová zásadným spôsobom na dynamiku starnutia kože, čím sa stala hlavným centrom záujmu v možnostiach zmierňovania negatívnych aspektov spojených s týmto procesom. V zdravej koži je kyselina hyalurónová dôležitou molekulou, ktorá zabezpečuje okrem iného správnu konfiguráciu kolagénových a elastických vlákien. Pri jej strate vo vyššom veku dochádza k narušeniu tejto konfigurácie, čo sa navonok prejaví vo forme vrások, kožných previsov či tzv. nazolabiálnych rýh. Tieto nepriaznivé viditeľné zmeny súvisia aj s ďalším procesom nevyhnutne spojeným so starnutím kože, ktorým je strata hydratácie. Obsah kyseliny hyalurónovej v koži sa neznižuje iba prirodzene vekom, ale dochádza k nemu aj v dôsledku škodlivých účinkov ultrafialového žiarenia zo slnka, cigaretového dymu a tiež pri chronickom pobyte v prostredí so znečisteným ovzduším.
Kyselina hyalurónová vo forme liečiva, alebo kozmetického prípravku je najčastejšie aplikovaná ako hydrogél, dermálna výplň, intradermálna injekcia alebo ako krém. Dá sa povedať, že všetky prípravky, ktoré deklarujú schopnosť kožnej hydratácie, ochrany a zmiernenia prejavov starnutia (anti-ageing) obsahujú kyselinu hyalurónovú. Výhodou je tiež jej bezpečnosť, biokompatibilita a absencia toxicity. Nevýhodou niektorých foriem aplikácie je slabá penetrácia do hlbších vrstiev kože, najmä do zamše (dermis). Túto problematiku skúmala ďalšia štúdia z roku 2019. Jej výsledky ukázali, že najefektívnejšiu penetráciu má mikronizovaná forma pripravená novo vyvinutou technológiou, čo zaručuje vyššiu efektivitu a priaznivejší výsledný liečebný efekt.
Kúpiť Kyselinu hyalurónovú tu >>
Zdroje:
Lubart R, Yariv I, Fixler D, Lipovsky A. Topical Hyaluronic Acid Facial Cream with New Micronized Molecule Technology Effectively Penetrates and Improves Facial Skin Quality: Results from In-vitro, Ex-vivo, and In-vivo (Open-label) Studies. J Clin Aesthet Dermatol. 2019 Oct;12(10):39-44.
Gupta RC, Lall R, Srivastava A, Sinha A. Hyaluronic Acid: Molecular Mechanisms and Therapeutic Trajectory. Front Vet Sci. 2019 Jun 25;6:192. doi: 10.3389/fvets.2019.00192. PMID: 31294035; PMCID: PMC6603175.
Papakonstantinou E, Roth M, Karakiulakis G. Hyaluronic acid: A key molecule in skin aging. Dermatoendocrinol. 2012 Jul 1;4(3):253-8.
 |
MUDr. Martin Klein v roku 2012 vyštudoval Lekársku Fakultu Univerzity Komenského, kde aktuálne pôsobí ako vedecko-pedagogický pracovník. Venuje sa tiež problematike zdravej výživy. |
